„… budeme traja a stále zjednotení ako jeden…“

Autor: Zuzana Novotná

 Oproti mne sedí mladý manželský pár – Maťka (26) a Morees Gaggiovci (28) z Trnavy. Nemuseli ani slovko povedať, aby bolo cítiť ich lásku, znásobenú očakávaním prvého dieťatka. Čo s nimi táto radostná zmena urobila doteraz?

Ako vyzerá tvoja príprava – duchovná, psychická a fyzická – na privítanie dieťaťa? 

Maťka: Začnime tou najdôležitejšou: duchovnou. Už od začiatku tehotenstva si naozaj uvedomujem, že dieťa je Božie požehnanie a dar. Obaja sa k tomu snažíme tak pristupovať. Jednak sa mi darí intenzívnejšie prežívať modlitbu a zároveň také to preniknutie nadprirodzeným. Uvedomenie si, že všetko toto dáva Pán Boh, ma vťahuje bližšie k nemu. Prvou rovinou prípravy je žehnanie bábätku a modlitby za jeho zdravie. Potom je tu však rovina mojej duchovnej prípravy, aby som dokázala byť dobrou matkou a sprostredkovať mu, aký Pán Boh je, a ukázať mu živý vzťah s ním. A samozrejme, aj materiálna príprava, ktorá spočíva v tom, že chystáme výbavičku a všetky potrebné veci pre bábätko.

Čo je tým, na čo sa najviac tešíte, a – naopak – máte nejaké obavy?

Morees: Ja sa hlavne teším na bábätko samotné. Stále sa modlím, aby sa narodilo zdravé a aby aj moja manželka bola zdravá. Teším sa, že budem mať syna, budem sa s ním môcť hrávať a podnikať naše spoločné chlapské výjazdy.  

Maťka: Ja sa veľmi teším na príchod nového života. A zároveň na budovanie našej domácej cirkvi. Že budeme spoločne odkrývať to, kým je náš syn, ale aj to, kým sme my. Určite nás rodičovstvo zbuduje a bábätko nás veľa naučí aj o nás samých. Tiež verím, že odkryje nový rozmer Pána Boha a vzťahu s ním. Samozrejme, že mávam pochybnosti, či budem dobre plniť toto poslanie. Ale Pán mi neustále pripomína, že v tom nie som sama a že je to v prvom rade o odovzdanosti. Obavy sa objavujú, ale aj odchádzajú s tým, keď prichádzam pred Boha a predkladám mu ich.                 

Cítite sa byť matkou a otcom už v tejto chvíli?

Maťka: Za seba môžem povedať, že úplne. (smiech) Aj keď určite to nemôžem zažívať ešte v plnom rozmere. Chcem si uvedomovať, že už teraz som matkou, a chcem sa o bábätko starať najlepšie, ako viem, hoci inak, ako keď už bude na svete.

Morees: Pre mňa je to možno menej intenzívne, keďže tehotenstvo neprežívam fyzicky. Síce sa s bábätkom rozprávame, ale nie je „vo mne“, aby som ho cítil naplno ako moja manželka.

Akú úlohu zohráva v dňoch očakávania tvoj manžel?

Maťka: Veľmi dôležitú. Morees je pre mňa neskutočnou podporou. Jednak, že tu je v čase mojej fyzickej slabosti, lebo aj tá patrí k tehotenstvu, ale zároveň je pre mňa psychickou a emocionálnou podporou. Je niekým, kto stojí pri mne a o koho sa môžem v každej chvíli oprieť. Jednoducho viem, že nie som sama, že aj v rodičovstve sme dvaja. A keď mám pocit, že zlyhávam, môj manžel je niekým, kto ma vráti späť, kto mi pripomenie to, kým som a čo nesiem. To ma dokáže znova naštartovať.

Vnímaš zmeny, ktorými obaja prechádzate posledné mesiace? 

Morees: Cítim, že sme viac zjednotení, viac blízki. Keď som sa dozvedel, že čakáme bábätko, a začal som si uvedomovať, že nebudeme dvaja, ale traja – a stále zjednotení ako jeden –, bolo to úžasné.

Maťka: Stále viac vnímame, že budujeme domov, ktorý nie je len o nás a našich potrebách, ale že je tu niekto ďalší, kto nás potrebuje a pre koho sa chceme darovať.

Cítite, že vám Otec zjavuje niečo, čo vám bolo doposiaľ skryté?

Maťka: Neviem, či to bolo skutočne skryté, ale teraz je pre mňa oveľa názornejšie, že Boh je náš Otec. Pozerám sa na to, ako milujem už teraz naše bábätko, ktoré sa ešte ani nenarodilo, ktoré si nemohlo nijakým spôsobom zaslúžiť moju lásku a starostlivosť, a predsa by som mu dala všetko na svete. Objavujem Otcovo srdce, aké je v láske, obetavosti, starostlivosti, blízkosti… a zároveň je bezpečným miestom. Aj ja sa už teraz snažím vytvárať pre naše bábätko bezpečie, hoci to môže zatiaľ znieť abstraktne. A veľa mi toho o láske zjavuje práve cez Moreesa. Vidím, ako je ochotný obetovať sa pre rodinu, pre moje dobro. Takže mi zjavuje, ako veľmi ma miluje, keď mi dal takého dobrého manžela. A ešte jednu vec mi Pán Boh ukazuje – že aj keď som často slabá a zlyhávam, nikdy to neznižuje moju hodnotu. Stále som jeho dcérou a miluje ma presne takú, aká som.

Morees: Súhlasím s tým, čo povedala Martinka. Aj ja som tiež začal viac chápať, že ma Boh ako Otec miluje bezpodmienečne.

Čo si z tohto obdobia chcete navždy uchovať v pamäti?

Maťka: Jednou z vecí je, že dieťa je Božím darom. Je požehnaním, cez ktoré nám Boh zjavuje svoju štedrosť – a nie je samozrejmosťou. Myslím si, že na to môžeme ľahko zabudnúť, keď prídu ťažké okolnosti. Takže si určite chceme zapamätať to, ako nás Pán Boh sprevádza, a že všetko, čo dáva, je dobré. Že nič nie je nemožné spolu s ním, preto zvládneme aj rodičovstvo, aj všetko, čo príde.

Vybrali ste svojmu synčekovi už meno, alebo s tým čakáte? Akú máte s výberom skúsenosť?

Maťka: Spočiatku bolo hlavné vybrať, či bude mať jedno alebo viacero mien a či bude slovenské alebo iracké. Musím povedať, že sme ho nechceli vybrať len tak, lebo sa nám páči alebo je moderné. Veľa sme sa zaň modlili. A Pán nám začal odkrývať, čo bude to, čo bude naše dieťa niesť. Takým spôsobom prišlo meno a potom nám to v rôznych situáciách začal potvrdzovať. Takže áno, meno už máme vybraté.

Recommended Posts