Autor: Júlia Kubicová
„Vplyv individualizmu v modlitbe spôsobil, že ľudia často rozjímajú či meditujú sami so sebou. To nie je modlitba. Na Slovensku máme v tom terminologický chaos. Aj v prekladoch. Pri modlitbe ide o vzťah ja a ty (Boh), nie ja a virtuálne ja,“ hovorí generálny vikár Mons. Peter Šimko v rozhovore o rozjímaní a meditácii.
Často počúvame, že máme rozjímať nad Božím slovom. Čo to pre nás v praxi znamená?
Rozjímanie je modlitba, ktorá vychádza z biblického: milovať budeš Pána, svojho Boha, celou mysľou. Pri rozjímaní zapájame svoj intelekt. Snažíme sa spoznávať biblické texty, porozumieť Božiemu slovu. Hľadáme Božie pôsobenie v živote cez Božie slovo a predkladáme všetko Pánovi. Spoznávame seba, akí sme boli, akí sme, a s Božou pomocou sa rozhodujeme, akí chceme byť.
V čom sa od toho odlišuje meditácia?
Meditácia je modlitba, pri ktorej zapájame všetko podľa biblického: milovať budeš Pána celým srdcom, dušou, mysľou, silou (Mk 12, 30). Teda k intelektu zapájame svoje emócie i srdce. Ide o to, aby sme boli v modlitbe pred Pánom celí a dali do toho všetko.
Aký je súvis a vzťah medzi rozjímaním a meditáciou?
Medzi rozjímaním a meditáciou je plynulý vzťah. Pri meditácii dovolíme Bohu, aby pôsobil svojím slovom na nás, ako keď nechávame pôsobiť lúče slnka na svoje telo – a prejavujeme sa ako slobodné Božie deti. Je veľký rozdiel medzi biblickým a nebiblickým chápaním meditácie. A ľudia opúšťajú obrazne pramenitú vodu a menia ju za vodu z cisterny.
Fotografie: Júlia Kubicová
