Home » Archives » Trstín: Farnosť, ktorú poznajú aj v Japonsku

Trstín: Farnosť, ktorú poznajú aj v Japonsku

Farnosť Trstín je nezvyčajná svojou bohatou históriou a tiež významnými osobnosťami, ktoré sa tu narodili alebo pôsobili. Skrýva veľa zaujímavostí – a pokiaľ svet nesužovala pandémia, bola veľmi aktívna. Ale aj napriek tomu sa farníci s pánom farárom snažia. Poďme sa spolu pozrieť, čo všetko sa tu deje!

Autor: Soňa Krajčovičová

Farnosť Trstín je nezvyčajná svojou bohatou históriou a tiež významnými osobnosťami, ktoré sa tu narodili alebo pôsobili. Skrýva veľa zaujímavostí – a pokiaľ svet nesužovala pandémia, bola veľmi aktívna. Ale aj napriek tomu sa farníci s pánom farárom snažia. Poďme sa spolu pozrieť, čo všetko sa tu deje!

Farnosť sv. Petra a Pavla, Trstín

Dekanát: Smolenický

Patrón farnosti: sv. Peter a Pavol 

Kostoly: farský Kostol sv. Petra a Pavla (Trstín)

filiálka – Kostol sv. Michala Archanjela (Bíňovce)

pútnické miesto – Kostol Sedembolestnej Panny Márie (Trstín-Hájiček)

Správca farnosti: vdp. Mgr. Peter Sabol

Počet duší: 1 678

Sväté omše: Po, st, pia: 17.00 – Trstín 

Ut, štv: 16.30 – Bíňovce

So: 16.30 – Bíňovce

Ne: 8.00 – Trstín

9.30 – Bíňovce

       11.00 – Trstín 

História farnosti a kostola

Záznamy o vzniku fary v Trstíne sú nejasné, pretože M. Kollár a P. Jedlicský jej počiatky pripisujú roku 1240, ale prvá zmienka o cirkevnom živote sa nachádza v listine z roku 1390. V matrike je súvislý zoznam duchovných otcov farnosti až od roku 1648. Dovtedy boli zmienky o kňazoch vo farnosti ojedinelé. Farnosť patrí do Smolenického dekanátu a jej filiálkou sú Bíňovce. Farníci z Bíňoviec chodili na bohoslužby do Trstína, kým si v 1. polovici 18. storočia nepostavili vlastný kostol, zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi. Ďalší kostol, ktorý spravuje farnosť Trstín, sa nachádza na kraji obce a je zároveň aj najstarším pútnickým miestom s titulom Sedembolestnej Panny Márie v strednej Európe. Fara v Trstíne bola postavená v roku 1766 a slúžila až do roku 1960, keď ju nahradila nová. 

Farský kostol, postavený v 50. – 60. rokoch 18. storočia, je zasvätený sv. Petrovi a Pavlovi. Júlia Otlik – manželka Ladislava Labšianského, jedného z majiteľov Korlátskeho hradu a panstva – prispela na jeho výstavbu darovaním pozemku aj peňazí. Meno staviteľa nie je známe, ale predtým stála na jeho mieste Kaplnka Nepoškvrnenej Panny Márie. Vedľa kostola sa teraz nachádza jaskynka s Pannou Máriou.

Interiér chrámu

V presbytériu sa nachádza motív Poslednej večere a štyroch evanjelistov. Na oblúku medzi presbytériom a loďou kostola je nápis: Ty si Kristus, Syn živého Boha. Uprostred lode je vyobrazené povolanie apoštolov a uzdravenie chromého svätým Petrom. Ďalej je tam aj výjav svätého Petra, ako káže v Šalamúnovom stĺporadí, a obrátenie svätého Pavla. V bočných nikách kostola sú maľby otcov, napríklad svätý Ambróz, svätý Ján Zlatoústy či svätý Hieronym. V zadnej časti lode je organový chór z roku 1808 s parapetom zdobeným listovými festónmi. Pôvodný drevený organ z roku 1806 sa nezachoval, používa sa organ z Čiech. V hlavnom oltári sú uložené relikvie svätých mučeníkov Celestína a Maximilly. Obraz svätého Petra na hlavnom oltári je najcennejšou umeleckou pamiatkou kostola. V kostole je aj krypta zemepánov Pongrácovcov a Motešických. 

Bočné oltáre boli v roku 2019 demontované kvôli rekonštrukcii kostola a majú byť reštaurované. Nachádza sa tu aj nádherná baroková kazateľnica z 18. storočia. V rokoch 1940 – 1942 bola ku kostolu pristavená sakristia. Vchod do kostola vedie cez baňovú vežu, opravovanú v roku 2014. Zvonica ukrýva päť zvonov z roku 1927. Od roku 2019 prebieha rozsiahla rekonštrukcia kostola.

Významné osobnosti z farnosti

Farnosť Trstín mnohí poznajú aj vďaka menu Ambróz Lazík, ktorý sa tu narodil 7. decembra 1897 a po mnohých štúdiách a komplikáciách, zapríčinených vojnou, sa stal kňazom. Bol vikárom Trnavskej apoštolskej administratúry a v roku 1942 sa stal kňazom v Trnave. Práve on zaviedol dodnes existujúcu tradíciu – Novénu k Trnavskej Panne Márii. Napokon sa stal biskupom. Príbeh jeho hrdinského života počas totality je dobre známy. Zomrel 20. apríla 1969 v Trnave, potom boli jeho telesné pozostatky prevezené do Trstína. Na 100. výročie od jeho narodenia sa v Trstíne na spomienkovej slávnosti zišli dvaja arcibiskupi a všetci slovenskí biskupi.

Ďalším rodákom a synovcom Ambróza Lazíka je misionár, salezián don Ľudovít Suchán, SDB. Narodil sa 25. augusta 1921, bol členom skupiny, ktorú Titus Zeman previedol do Talianska. Pán farár Sabol mi prezradil, že jeho rodina o ňom dva roky nevedela, či je vôbec živý, a keď sa jeho mama dozvedela, že emigroval, tak sa len zasmiala a čudovala, lebo jej syn nevedel ani plot preskočiť. Vyštudoval kanonické právo na Pápežskej univerzite v Turíne a vybral sa na misie do Japonska v roku 1954. Jeho pôsobenie bolo veľmi všestranné a dokonca bol v Čofu – časti Tokia – správca farnosti, kde dal postaviť kostol. Bol veľmi plodným autorom, písal hexametre, jedna z jeho kníh sa volá Posledný makovník. V Japonsku žil päťdesiat rokov, aj tam zomrel a bol pochovaný v januári 2005.

Ďalšou známou osobnosťou je kňaz Martin Kollár, narodený v roku 1853 v Čárach a istý čas pôsobiaci v Trstíne. Bol aj poslancom Uhorského snemu, redaktorom, prekladateľom, publicistom, vydavateľom a politikom. Ako všestranný človek spravoval Katolícke noviny aj Spolok sv. Vojtecha. Zomrel a je aj pochovaný v Trstíne.

Ambroziánum

V roku 1989 sa vtedajší pán farár Oto Školuda rozhodol postaviť oproti kostolu budovu, ktorá bude slúžiť na farský život, pretože fara je na rôzne akcie primalá. Pomenovali ju Ambroziánum – na počesť pána biskupa Mons. Ambróza Lazíka. Na jeho pamiatku bola v decembri 1997 pri slávnosti 100. výročia jeho narodenia zriadená pamätná izba. Boli do nej uložené rôzne predmety a fotografie z jeho života, ktoré poskytla aj jeho rodina. V roku 2005 začalo Ambroziánum slúžiť ako dom pre rehoľné sestričky benediktínky, ktoré si začali stavať kláštor v Horných Orešanoch. Kvôli tomu toto miesto nemohlo byť využívané na farské aktivity. V roku 2017 bola znovuobnovená pamätná izba pána biskupa Ambróza Lazíka a pribudli k nemu aj spomienky na misionára dona Ľudovíta Suchána, SDB, a dp. Martina Kollára.

Vzácne návštevy v Trstíne

Pán farár Peter Sabol sa pri našom rozhovore rád popýšil návštevami, ktoré Trstín spolu s Hájičkom v posledných rokoch zažili. Za najvýznamnejšiu návštevu novodobých dejín farnosti určite možno pokladať vizitáciu otca kardinála Jozefa Tomka v roku 2018. Tiež v tom roku zavítal do Trstína aj Mons. Ludovick Minde, africký biskup z Tanzánie, pozrieť sa prišiel aj Mons. Jozef Haľko. Veľmi rád a často chodieval do Trstína aj pomocný biskup z Trnavy Mons. Dominik Tóth, rovnako rád sem prichádza aj súčasný trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch.

Aktivity vo farnosti

Farnosť Trstín je veľmi aktívnou a keď sa dá a pandémia to dovoľuje, tak sa tu konajú všakovaké akcie od výmyslu sveta pre malých i veľkých. Farníci sú s pánom farárom pripravení za každého počasia. Pani Genčúrová, bývalá starostka obce Trstín, porozprávala o rôznych výstavách, ktoré sa tu konajú počas roka. Jarná, jesenná, adventná, malá výstava počas súťaže o trstínský naj zákusok. Pani Kurincová, tiež bývalá starostka obce Trstín, spomenula trstínských záhradkárov, ktorí výstavu ovocia a zeleniny na konci sezóny prenesú do kostola na požehnanie ako poďakovanie za úrodu. „Keď býva veľkonočná výstava, tak sa snažíme, aby nebola len o maľovaní kraslíc, ale aby bola prepojená aj s duchovnou stránkou. V roku 2013 bolo 90. výročie Krížovej cesty v Hájičku, tak sme robili veľkonočnú výstavu s touto tematikou. Vystavovala sa napríklad tŕňová koruna, piety, paškále a krížová cesta. Niekedy bola v sedliackych domoch tradícia robenia oltárikov na takzvaných šuplátových skrinkách. Preto sme takéto oltáriky robili aj na tejto výstave, aby si staršia generácia mohla zaspomínať a aby mladšia videla, ako to kedysi bolo,“ vysvetľuje ďalej pani Kurincová. 

Cez leto tu býval viackrát po sebe aj miništrantský tábor MINFA, ktorý bol v priestoroch Ambroziána. V auguste, na sviatok Nanebovzatia Panny Márie, sa pravidelne koná púť do Hájička, ktorá trvá tri dni. Po ceste k obrázku, ktorý zavesili ľudia na strom z vďaky za ochranu Pannou Máriou počas prechádzajúceho frontu, sa modlia svätý ruženec a krížovú cestu. Pri obrázku sa potom koná svätá omša. V sobotu a nedeľu sa konajú adorácie a sväté omše. Počas roka bývali v piatok detské sväté omše a pán farár zadával deťom rôzne úlohy. Napríklad im dal vystrihnúť maketu kostola v Hájičku, napísať niečo o svätom Mikulášovi či iné úlohy, za ktoré boli odmeňované. 

Ďalšími aktivitami sú napríklad piknik Červeného kríža, fazuľovica či svätojánska noc, keď sa farníci obliekajú do masiek. Pre deti je so sviatkom Všetkých svätých spojená akcia – Párty svätých ako protiváha Halloweenu. Deti si vyberú nejakého svätého, ktorého chcú stvárňovať, prezlečú sa za neho a tiež sa naučia niečo o jeho živote. Priamo na párty potom porozprávajú pánovi farárovi o danom svätom, zapájajú sa do rôznych súťaží, tancujú a dostávajú odmeny. Na sviatok svätej Barbory a svätej Lucie sa robí tiež malé predstavenie. V kostole sa vo vianočnom čase koná aj vianočný koncert, na ktorý raz prišli Jendruchovci. Deti tiež chodievajú koledovať na Dobrú novinu. Keď bolo zlé počasie, pán farár vymyslel rôzne hry či súťaže v spoločenskej miestnosti Ambroziána. Sú tam ping-pongové stoly a po stenách sú vystavené diela a kresby detí. Ôsmak Sebo, veľmi vášnivý zvonár; šiestačka Majka, lektorka v kostole; a deväťročný Timo, budúci organista, mi ukázali svoje diela a pán farár s pánom Horváthom mi porozprávali o týchto malých aktívnych farníkoch zaujímavé veci. 

Spoločenstvá farnosti

Pán farár Oto Školuda tu založil spoločenstvo Máriina légia, farníci sa modlia ruženec v ružencovom bratstve. Nezisková organizácia Biela Hora pomáha farnosti organizovať rôzne podujatia a akcie. Aj keď vo farnosti to „žije“, farníkov je z roka na rok menej a menej. Pohrebov je výrazne viac ako krstov a aktívnych kresťanov v Trstíne je len desať percent z obyvateľstva a v Bíňovciach dvadsať percent. Birmovancov býva len okolo tridsať a na prvé sväté prijímanie sa pripravuje pätnásť až dvadsať detí. V tomto roku sa kvôli pandémii spájajú dve triedy – tretiaci aj štvrtáci.   

Zaujímavosti

Farnosť nakrútila tri pätnásťminútové dokumentárne filmy o otcovi biskupovi Lazíkovi, don Suchánovi a otcovi Martinovi Kollárovi. Zobrazujú ich životy a boli premietané aj v kostole. Pani Kurincová mi prezradila, že pri príležitosti životného jubilea – osemdesiat rokov dona Ľudovíta Suchána – dostala pozvanie na návštevu do Japonska spolu s jeho sestrou Štefániou Letošťákovou a jej vnučkou Martinou, neterou Magdou Jamrichovou a synovcom Alojzom Kurincom. Počas troch týždňov tam zažili veľmi pekné a nezabudnuteľné chvíle, stretnutia s jeho farníkmi v Akeno, so sestričkami saleziánkami v Beppu, Juufine, Čofu. Navštívili známe miesta, napríklad Park mieru v Nagasaki, absolvovali prehliadku celého Tokia, výstup na horu Fudži. Ale to najkrajšie, čo si uchovali v pamäti, sú spomienky na rozhovory a duchovné povzbudenia saleziána.
Spracované pomocou zdroja: kniha Kostolík v Hájičku – najstaršia sakrálna stavba s titulom Sedembolestnej Panny Márie na Slovensku

Fotografie: Soňa Krajčovičová, archív farnosti

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *