Autor: Mária Kohutiarová
Zaparkovali sme auto na kraji pešej zóny a uvažovali, či sme dobre. Do blízkeho kostola nás znavigovali rodiny kráčajúce s deťmi a lampášikmi, po svätej omši bol totiž na večer ohlásený Svätomartinský sprievod. Atmosféra medzi ľuďmi z farnosti v tomto malom mestečku nás však veľmi príjemne prekvapila.
Patrón farnosti: sv. Margita Antiochijská
Správca farnosti: vdp. Mgr. ThLic. Peter Nagy, dekan
Počet duší: oficiálne 13 300
Logo farnosti: (daj obrázok)
Dekanát: Šaľa
Sväté omše: V nedeľu sú sv. omše o 8.00, 9.30 h v slovenskom jazyku, o 11.00 h v maďarskom jazyku, večer o 18.00 h slovenská sv. omša. Od pondelka do soboty večer o 18.00 sv. omša slovenská, v stredu a štvrtok o 17.00 h v maďarskom jazyku.
História: Mesto ležiace na brehu Váhu ťažilo z blízkeho brodu cez rieku. Dejiny mesta sa podľa prvej písomnej zmienky dajú datovať od roku 1002 na základe listiny vydanej kráľom Štefanom I. Po tom, čo mesto spustošili Tatári, kráľ Belo IV. daroval Šaľu novozaloženému premonštrátskemu opátstvu v Turci, toto vlastníctvo trvalo až do 16. storočia. Mesto si veľa vytrpelo opakovanými nájazdmi Turkov, v 17. storočí tu vybudovali aj vojenskú pevnosť na obranu. V 16. storočí dostala Šaľa od kráľa Ferdinanda práva mestečka a privilégium organizovať týždenné trhy. Od tohto storočia mesto bolo vo vlastníctve jezuitov, ktorí sem z Kláštora pod Znievom preniesli aj svoje kolégium. Vďaka blízkosti Váhu si obyvatelia užili mnoho trápenia kvôli opakujúcim sa povodniam, no napriek tomu si mestečko zachovalo svoju dôležitú úlohu v regióne až doteraz. Mestu výrazne pomohla stavba železnice, ktorá znovu upevnila jeho postavenie dôležitého dopravného uzla.
Interiér chrámu: Farský Chrám sv. Margity Antiochijskej bol postavený na pozostatkoch pôvodného kostola zo 16. storočia v klasicistickom štýle v rokoch 1828 až 1837. Stavbu sa podujal vyhotoviť Juraj Swartz z Trnavy. Zvonku upúta veža v strede priečelia so strechou v tvare prilby, na severnej strane kostola je neskôr pristavaná sakristia. Vnútorný priestor chrámu pôsobí jednoducho: centrom je oltárny obraz svätej Margity Antiochijskej, kostol má aj dva bočné pôvodné klasicistické oltáre. Krstiteľnica z červeného mramoru pochádza z 30. rokov 19. storočia, na drevenom vrchnáku je vyobrazenie krstu Pána. Pred kostolom vítajú prichádzajúcich sochy svätého Jána Nepomuckého a svätého Floriána, v kostolnej záhrade je vybudovaná lurská jaskynka Panny Márie.
Zaujímavosti: Šaľa správne patrí do Nitrianskeho kraja, no cirkevne spadá do Trnavskej arcidiecézy. Na rozdiel od iných dvojjazyčných – slovensko-maďarských farností (bez rozdielu na zloženie tej-ktorej strany) v Šali nepociťujú toto delenie. V meste nepovedia „Som Slovák“ či „Som Maďar“, ale „Som Šaľan“. Aj v rámci farnosti nie je žiadne napätie kvôli národnostnému zloženiu, farnosť funguje ako jedna komunita.
Aktivity a spoločenstvá vo farnosti: Pán dekan vdp. Nagy je vo farnosti rok a pol, čo podľa jeho slov bolo náročným vstupom do služby kvôli pandémii, ktorá značne obmedzila aktivity vo farnosti, ale aj proces osobného spoznávania sa s farníkmi. To bol aj dôvod, pre ktorý nedokázali vstúpiť do procesu synody: ľudia sa do kostola po covide vracali pomaly a značná časť sa ich nevrátila vôbec. Synodu vníma pritom ako výbornú a potrebnú vec, no sám by bol zvedavý, ako to zvládali v tých farnostiach, kde napriek celej situácii synodálnym procesom prešli. Pána dekana trápi, že pre mnohých z jeho farnosti sa stalo pohodlnejšie pozrieť si omšu v televízore, ak vôbec, a nepovažujú za potrebné žiť v komunite, zdieľať sa, byť si nápomocní a rásť. Nerozumie, že dokážu žiť bez Eucharistie, ktorá sa nijako nedá dostať cez rádio či televízor. Vníma stratu osobnej viery.
Hoci má farnosť na papieri pomerne veľa katolíkov, reálne sa ich aktívne bohoslužieb a života farnosti zúčastňuje okolo tisíc. Aj tu je problém so zvykovou vierou, keď je potrebné uvažovať nad inými formami pastorácie, ktoré by pritiahli rodiny, mladých a deti. Výbornou pomocou pre farnosť sú veľmi zapálení a aktívni animátori Hnutia kresťanských spoločenstiev detí eRko okolo hlavnej animátorky Dominiky. Prečo to robí? „Dostala som veľa ako dieťa práve cez takéto aktivity a viem, akým darom mi to bolo. Chcem aj ja teraz darovať iným zážitok spoločenstva, aktivít, prijatia!“ Jej nadšením a nasadením sa darí znovu organizovať pozastavené aktivity z obdobia covidu, čo bol aj prípad Svätomartinského sprievodu, na ktorom sme boli aj my. Vidieť naraz zanietene hrať a spievať štyroch mladých gitaristov – chlapcov – na čele sprievodu je radosťou a nádejou v jednom. K aktivitám farnosti patria aj farské plesy, ktoré sa chystajú znovu obnoviť. V piatky večer patrí svätá omša deťom, po nej je každý druhý piatok stretnutie s mladými vo farnosti. Ostatné piatkové večery sú vyhradené pre animátorov, tých je zhruba desať. Pán dekan chváli (a videli sme aj naživo), že je na nich veľké spoľahnutie pri organizácii aktivít na kľúč od začiatku až po dôsledné upratanie posledných stôp akcie. Komunikácia medzi nimi a pánom dekanom je veľmi otvorená, priateľská, ústretová. Pán dekan im dáva dôveru a zaujíma sa, čím môže pomôcť, rád podporí dobrú vec. Teší sa z ich šikovnosti a z toho, že ich má. Priznáva, že pre neho sú výzvou detské sväté omše – kvôli jazyku, keďže je maďarskej národnosti. Z pohľadu na svätej omši i počas príhovoru na Svätomartinskom sprievode však musíme povedať, že mu interakcia s deťmi a komunikácia s nimi išla na výbornú.
Vo farnosti výborne funguje eRko, je tu skupinka Modlitieb matiek, ktorých síce nie je veľa, ale stretávajú sa verne a vytrvalo. Okrem nich je tu aj malé spoločenstvo Obnovy v Duchu Svätom. Aj eRkári majú pre deti každú sobotu stretnutia v miestom Materskom centre, keďže farské pastoračné centrum na farskom dvore je konečne v štádiu dokončovania. Výbornou aktivitou a službou, hoci nie priamo pre farnosť, je aktivita dvoch otcov rodín a farníkov, ktorí v Šali vedú skauting a podľa potreby pomáhajú a spolupracujú s farnosťou. Svojím dielom prispievajú aj miništranti v pestrom vekovom zložení, ktorí žijú spolu súdržne, starší učia mladších. Aj oni sa tešia na reštart spoločných stretávaní a formácie, ktorú riešia.
Nakoniec – výborným svedectvom živých vzťahov bola atmosféra na agapé po Svätomartinskom sprievode. Napriek chladnému a nepríjemnému počasiu celé rodiny, mladí, deti – a to aj veľmi malé, aj starší – vytrvalo stáli na dvore v rozhovoroch pri čaji a koláčikoch. Kohokoľvek sme sa opýtali, všetci sa tu cítili prijatí, veľmi dobre, nadšení z aktivity a atmosféry. Aktivita pritiahla aj cezpoľných – dokonca jedna z animátoriek dochádza kvôli táborom a prijatiu z väčšej diaľky, no stojí jej to za to. Aj sami organizátori akcie boli prekvapení počtom – okolo stopäťdesiat ľudí –, ktorý presahoval ich očakávania. „Škoda len,“ vzdychol si pán dekan aj animátori, „že sem prídu len kvôli aktivite sprievodu a potom sa zas stratia.“
Pán dekan vidí cestu pastorácie práve v budovaní osobných kontaktov a sprevádzaní malých skupín, rovnako ako to žili apoštoli s Ježišom. Považuje za dôležité osloviť každého osobne, zaujímať sa o jeho život, ako sa má, a cez to ľudské urobiť cestu k tomu Božiemu. Vidí, že ľuďom chýba katechéza, poznanie viery do jej úplnosti a darov. Preto chce klásť dôraz na dobrú prípravu pri sviatostiach, no je striktný napríklad v postoji, koľko a akých birmovancov pripustiť k sviatosti birmovania. Hovorí, že radšej bude mať polovicu z pôvodného prihláseného počtu s istotou, že títo mladí mu ostanú vo farnosti a budú žiť vieru, ako mať birmovancov kvôli čiarke. Pastoračne spravujú aj domovy dôchodcov, kde majú sväté omše raz do mesiaca, k tomu patrí aj vyučovanie náboženstva v školách. To však pán dekan vníma ako duchovné občerstvenie a radosť. Situácia je však pre nich personálne vo farnosti náročná, na papieri sú oficiálne štyria, no v praxi je to iné: farnosť má diakona, dvoch výpomocných duchovných, no vyžadovala by si kaplána, ktorého však od augusta nemajú. Aj preto je podľa vdp. Nagya potrebné dostať do pastorácie, tam, kde je to možné a potrebné, laikov. Kňaz v takejto situácii – pretože kňazov bude stále menej a menej podľa situácie v seminári – je pre dobro farnosti aj svoje nútený voliť cestu spolupráce s aktívnymi ľuďmi v nej. Nevidí to však ako problém, skôr ako dar, aby si každý pokrstený uvedomil, že aj on je Cirkev a budoval ju osobným pričinením.
Hovorí: „Do farnosti patrí každý pokrstený človek. A každý pokrstený človek, ktorý býva v Šali, je aj v určitom dobrom slova zmysle zodpovedný za farnosť. Tým pádom, že nás kňazov je stále menej, je potrebné, aby veriaci sa čím viacej zapájali do života farnosti, aby prišli s novými myšlienkami. Ja som tomu veľmi otvorený a čakám, aby prišli, oslovili ma: „Toto a toto by sme chceli. Máme taký nápad, poďme do toho spoločne. Čo by sme mohli?“ Očakávam, aby v tom aj pomáhali v priebehu toho celého. Staviam na otvorenosť, iniciatívu. Bolo by dobre ísť po tejto ceste.“
Vo farnosti Šaľa možno zhasli lampióny Svätomartinského sprievodu, ale začína tam svietiť iné, príťažlivé a priťahujúce svetlo, ktoré prijíma a pozýva každého. Radosť tam byť!
Foto: salaonline.sk, archív farnosti
