Autor: Mária Kohutiarová
Cesta z Hlohovca smerom do Merašíc viedla cez kopček, dolinku, zákrutu, rovinku… až som mala pocit, že som v inom svete. A zrejme som sa tam asi aj ocitla. Radosť z toho, čo som v tejto farnosti zažila, počnúc obrovským prijatím farníkov až po nádherný vzťah medzi nimi a pánom farárom vdp. Malým, ma neopúšťa ani s odstupom času od návštevy na pohľad zabudnutej malej farnosti…
Patrón farnosti: svätý Martin
Správca farnosti: vdp. Ľudovít Malý
Počet duší: 644
Dekanát: Hlohovec
Sväté omše: v nedeľu 8.00 Biskupová, 9.30 Kapince, 11.00 Merašice
História: Merašice, Biskupová a Kapince majú zaujímajú minulosť aj prítomnosť: obec Kapince (predtým Dolné a Horné Kapince) patrila do správy Nitrianskeho hradu ako rybárska osada, jej ozdobou je neskoroklasicistický kaštieľ. V obci je Kaplnka Najčistejšieho Srdca Panny Márie. Biskupová patrila do donácie Nitrianskeho biskupstva, ľudia sa tu živili prevažne poľnohospodárstvom. Erb obce dodnes naznačuje súvislosť s jej menom: v červenom poli je biskupská mitra, biskupská palica a červená hviezda. Farníci sa schádzajú v Kostole sv. Michala Archanjela. Obec Merašice je centrom farnosti – má 426 obyvateľov, ktorí sa prevažne zaoberajú poľnohospodárstvom. Všetky tri obce sú od seba vzdialené minimum – pánovi farárovi sa dá prejsť trasu medzi nimi pešo. Zaujímavosťou však je, že každá z nich leží v inom okrese a jedna z nich – Kapince – dokonca v inom kraji. Ani jedna obec nemá školu, sú tu len dva cintoríny v Merašiciach, dva obchody a dve krčmy, vo filiálkach ani obchod, ani krčma.
Interiér chrámu: Farský kostol sv. Martina v Merašiciach je stavbou zo stredoveku, spomínaný už v roku 1397. V 18. storočí bol obnovený, v roku 1928 prestavaný – pribudla sakristia, bočná kaplnka a veža na západnom priečelí, zavŕšená dvojstupňovým ihlanom. Z vnútorného zariadenia je zaujímavá ranogotická kamenná krstiteľnica, ktorá sa do kostola dostala zrejme z Orešian. Kostol je vo vnútri maličký, no pre potreby farnosti vyhovujúci. Pribudlo kúrenie do kostola, aj keď momentálne akútne vo farskom, ako aj vo filiálnych kostoloch riešia otázku havarijného stavu strechy – každá finančná pomoc je vítaná, keďže v obci nie je veľké zázemie podnikateľov. Okolie kostolíka je však veľmi príkladne udržované, je vybudovaná aj Lurdská kaplnka.
Zaujímavosti: Prísť do tejto farnosti znamenalo ocitnúť sa trochu v časoch prvej Cirkvi – obrovská dôvera pána farára voči „svojim“ a rešpekt, úcta a láska farníkov voči nemu sa nedali nepočuť a nevidieť. Určite za to môžu aj pravidelné katechézy (biblické a katechizmové) v piatok v Merašiciach a v nedeľu v Biskupovej: táto informácia z webu farnosti, ktorá ma do nej aj priviedla. Ako povedala pani kostolníčka Marika, počúvali by pána farára aj dlhšie – lebo čo slovo, to poklad. Uvedomujú si, že hlavne stredná a staršia generácia dostala výchovou chabé základy viery – a tak učiteľský zápal pána farára padá na dobrú pôdu. Farníci veľmi oceňujú, ako sa stará o lepšie poznanie viery. O to viac, že katechézy sú veľmi živé a idú do hĺbky, do srdca. Pán farár určite vie, ako namotivovať farníkov dávať pozor na kázni: momentálne beží projekt otvorenej homílie, v ktorej nie je klasický koniec – veriaci v nej dostanú otázku, na ktorú počas týždňa hľadajú odpoveď. Znamená to znova si doma prečítať text nedeľného evanjelia, modliť sa a uvažovať, čo to pre nich v bežnom živote znamená. Pán farár takto túži dostať „svojich“ k častejšiemu čítaniu Svätého písma, uvažovaniu nad ním, k modlitbe a poznaniu, že Boh k nám vo svojom Slove hovorí priamo… Farníci boli s pánom farárom na nejednej, nie celkom „klasickej“, púti: keďže vdp. Malý robí zároveň oficiálneho sprievodcu pútnických zájazdov v rámci Komisie pre pastoráciu pútnikov, prešiel už kadečo. Jeho rozprávačský talent, skúsenosti a encyklopedické znalosti spolu s obrovskou ľudskosťou a pedagogickou zručnosťou dotiahli na púť už nejedného farníka – kto nebol, doslova ľutoval. Inšpiratívny je aj postoj vdp. Malého v čase pandémie: v prvej vlne, keď boli kostoly zatvorené, hľadal možnosť priblížiť sa k veriacim. Po modlitbe vzal Eucharistiu v monštrancii a sám, pešo, v nečase šiel po farnosti, žehnajúc každý dom… Neskôr, keď už mal pripojených aj miništrantov, vysluhoval sviatosť zmierenia priamo pred každým domom – vrátane prijatia Eucharistie. Táto jeho odvaha pritiahla do farnosti aj tých, ktorí mali akékoľvek výhovorky pre návštevu chrámu…
Aktivity a spoločenstvá vo farnosti:
Vo farnosti žijú a fungujú ružencové spoločenstvá, modlitby matiek, výborne sa ujali katechézy prvoprijímajúcich detí, kde spolupracujú aj mamičky detí. Začiatkom februára bola farnosť výborne rozbehnutá v synodálnom procese, mala svoju precízne pripravenú a nadšenú koordinátorku. Pán farár sa rozhodol naplno vložiť do tohto diela Svätého Otca a biskupov nielen modlitbou, ale aj uvažovaním a tlačou dotazníkov, ktoré pomôžu dať spätnú väzbu diecéznemu synodálnemu tímu. Počuť zástupkyňu synody nadšene hovoriť, čo všetko si už naštudovala k synode, je povzbudením. Mala jasno, že v ich farnosti je synodálnou výzvou venovať sa viac deťom a rodinám, aby farnosť nevymrela… Na prosbu miništrantov, ktorí majú s pánom farárom veľmi pekný vzťah a cítia jeho podporu, sa začína uvažovať o budovaní farskej posilňovne v pastoračnom centre a zriadení občianskeho združenia. Plánom sú po dobudovaní klubovne aj stretká pre mladých. Bežné sú celodenné eucharistické poklony, ktoré napriek malému počtu ľudí vo farnosti nikdy nemajú problém s prítomnosťou služby, aby Ježiš v Eucharistii nebol opustený. Aj o to sa s radostnou energickosťou stará pani kostolníčka. Bežne sú vo farnosti štyria-piati miništranti vo farskom kostole, cez pandémiu dvaja. Jeden z nich – Dominik – sa vrátil do svojej farnosti miništrovať z Hlohovca práve pre výborný prístup pána farára – a neľutuje. Hoci farnosť je maličká, má svoju ekonomickú radu, päť členov je z Merašíc. Členovia rady si veľmi vážia postoj pána farára, ktorý ich v tejto oblasti berie ako rovnocenných partnerov – je otvorený a prístupný aj návrhom farníkov. Farníci nemajú obavy vyhlásiť súťaž s inými farnosťami, ktorá z nich má za sebou aspoň toľko farských púti ako Merašice… Pána farára oceňujú ako výborného kazateľa, sprievodcu a inšpirátora dobrých diel, ako aj to, že je veselej mysle, hoci jasne stanovil pravidlá a trvá na nich. Ako povedali mamičky zodpovedné za katechézu prvoprijímajúcich, kreatívny spôsob pána farára voči deťom je skvelý – vďaka maľbám na stenách kostola už deti napríklad presne vedia mená evanjelistov. A ak by sa vám žiadalo zažiť poctivé agapé – nech sa páči, príďte do Merašíc na veľké sviatky či hody – rovno z kostola sa ide do záhrady, a to nielen na dobré jedlo, ale aj na dobré slovo a spoznávanie sa.
Jediné, čo ich trápi a vnímajú ako výzvu, je hľadanie spôsobu, ako pritiahnuť prisťahované rodiny v Merašiciach do chrámu… Zatiaľ sa za to vytrvalo modlia, rovnako ako aj za organistku či gitaristu… Nech je vo farnosti hudba a spev!
Miesto záveru: Z Merašíc som vyrážala neskoro večer, rozhovor s pánom farárom nemal konca a bol skutočne inšpirujúci. Doma som sa nenápadne opýtala: Nesťahujeme sa do Merašíc? Je radosťou vidieť kňaza, ktorého majú radi starí aj mladí a pre ktorého nie je výzvou prinášať nové veci, ale ísť do hĺbky. A tam, podľa jeho slov, je najväčším problémom prekonať strach a nedostatok odvahy pre skok do dobrodružstva viery. Radosť z nej, ponúkaná farníkom Merašíc, je skutočne nákazlivá… a nepozná slovíčko „nedá sa“. P.S: Ak by ste chceli prispieť na opravu strechy kostola v Merašiciach a vo filiálkach, číslo účtu je tu: SK07 0900 0000 0051 5685 8698.
Fotografie: archív farnosti
