Autor: Mária Kohutiarová
Tento verš v Bretónsku je známy dlho: rovnako ako dnes sa ťažko dá mnohým právnikom veriť, že sú poctiví, bolo to aj vtedy. Mnohým kolegom svätého Iva sa verš v doslovnom znení: „Svätý Ivo z Bretónska bol advokát, a nebol lotor, čomu sa ľud veľmi divil,“ nepáčil a chceli ho odstrániť z mysle ľudí. Ktovie, či nie preto, lebo ich nútil zamyslieť sa nad pravdivým výkonom ich povolania a mať pred očami patróna ich profesie.
Svätý Ivo Helóry pochádzal zo stredne bohatej šľachtickej rodiny, narodil sa v roku 1253 v kaštieli Le Minihy-Tréguier. Mama si dala osobitne záležať na jeho náboženskej výchove a formácii. Mal štrnásť rokov, keď ho vyslali do Paríža študovať filozofiu a teológiu. Ako dvadsaťštyriročný odchádza študovať do Orleánu právo, po ukončení štúdií sa stáva advokátom. Tak v Paríži, ako aj v Orleáne mal povesť bezúhonného človeka, usilovného v štúdiu, no zároveň s veľkou láskavosťou voči iným. Na rozdiel od mnohých svojich kolegov nemal nikdy problém zastať sa právnych sporov chudobných ľudí a veľmi im pomáhal. Traduje sa, že svojmu chudobnému klientovi dokonca nechal svoj úradný plášť. Veľmi často sa – a to úspešne – usiloval o mimosúdne riešenie sporov, čím ušetril mnoho času a peňazí svojim klientom. Rovnako sa o ňom vedelo, že je nepodplatiteľný, a jasne stál na strane práva.
Neskôr opustil advokátsku prax a na radu biskupa z Tréguier sa stal kňazom. Urobil to len z poslušnosti voči biskupovi, necítil sa na také poslanie, hoci naďalej pôsobil aj ako advokát v službe Cirkvi. Pôsobil v malých bretónskych farnostiach, často neúnavne kázal – v jeden Veľký piatok dokonca sedemkrát. Jeho pôsobenie malo úspech, hlavne v poslednej farnosti Louanec, ktorá bola zanedbaná a jeho pastoráciou sa premenila na živú farnosť. Všade, kam chodil, bola jeho batožina rovnaká: tvorila ju Biblia a veľký breviár, a to chodil vytrvalo kázať do rôznych farností. No po štrnástich rokoch sa vrátil znovu k práci advokáta, ktorá ho uspokojovala oveľa viac. Posledných päť rokov strávil zas na rodnom zámku a znova dával právne rady chudobným, ktorí za ním prichádzali s prosbou o pomoc. Zomrel úplne bez majetku 19. mája 1303 v takej povesti svätosti, že hneď po smrti si každý chcel zadovážiť relikviu z jeho oblečenia. Svätorečil ho pápež Kliment VI. v roku 1347, je zobrazovaný v talári s právnickým baretom a listinami v ruke. Vo Francúzsku sa teší veľkej úcte ako vzor spravodlivosti a rovnosti. Jeho meno nesú mnohé spolky právnikov, ktoré nezištne pomáhajú chudobným aj dnes, a to nielen vo Francúzsku, ale aj v Taliansku, Belgicku či v Brazílii.
Fotografie: zivotopisysvatych.sk
