Home » Archives » Hlavná stanica

Hlavná stanica

Keď sme sa naposledy stretli s priateľmi a pýtali sa nás, ako sa máme, prišlo mi na rozum trefné pomenovanie: u nás doma to vyzerá ako na hlavnej stanici…!

Autor: Mária Kohutiarová

Keď sme sa naposledy stretli s priateľmi a pýtali sa nás, ako sa máme, prišlo mi na rozum trefné pomenovanie: u nás doma to vyzerá ako na hlavnej stanici…!

Naše deti sú už totiž samostatné, štyri z nich dospelé s rôznymi statusmi od skončenia vysokej školy až po jej začiatok alebo čerstvo zamestnaného železničiara. A tak to u nás vyzerá naozaj ako na hlavnej stanici. Niekto príde, niekto odíde. Bežné je, že niekto mešká. Niektoré hlásenia o príchode či odchode jednoducho nenaskočia na „oznamovacej tabuli“. Vzniká chaos, až pretlak. Treba zvážiť, či je naozaj pre dobro našich detí potrebné niekoho odviezť, alebo nie, požičať auto, alebo drgnúť do presunu sebestačným spôsobom. Dohovoriť, alebo porozumieť situácii. Mlčať a modliť sa, či prehovoriť s vážnosťou, občas aj s razanciou a požadovaním rešpektovania pravidiel a hraníc – aj keď sú „veľkí“.  

Ako rodičia sa cítime v pozícii dispečerov dopravy – stále sa hodí koordinácia, spätná väzba, istota návratu do „domovskej stanice“. Najlepšie je, keď sme konečne všetci v pokoji doma. Aspoň chvíľu, kým sa zas nerozutekáme. Lebo úprimne: je to celkom „fuška“, taký manažment veľkej kopy!

Čoraz viac si aj kvôli tomuto ruchu doma uvedomujeme, ako neuveriteľne sme všetci na cestách k našej večnej „hlavnej stanici“. Niekto mešká. Niekto nemá lístok, niekto dokonca chce ísť načierno. Niekto už sedí vo vlaku, ale spôsobuje ťažkosti nespôsobnosťou. Niekto zabudol vystúpiť. A ten, čo riadi všetky naše cesty a križovatky, kto robí výpravcu, dispečera, výhybkára aj rušňovodiča v jednom, trpezlivo čaká na náš posun. Dokonca nás láskavo vráti, usmerní, dohovorí, pošle tam, kam treba. Náš Boh to má s nami rušné oveľa viac, ako my doma s našimi deťmi. Ide mu však len o jedno: aby sme všetci docestovali do Cieľa našich ciest. Na konečnú, kde už netreba prestupovať. 

V týchto dňoch nám odchádza priateľka. Nečakane. Uprostred života mamy a manželky. Ale s obrovskou pokorou a pokojom, pripravená na posledný pokyn dispečera, zahalená tajomstvom tých, čo vchádzajú do Cieľa. 

Sme blízko nej v stíšení – som už ja pripravený na zmenu grafikonu svojej cesty? Som ochotný dôjsť na hlavnú stanicu?

Foto: unsplash.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.