Home » Archives » Poslušnosť, cnosť svätých

Poslušnosť, cnosť svätých

Autor: Zuzana Novotná

V ankete pre toto číslo zazneli otázky: „Čím je pre teba poslušnosť? Ako ju vnímaš? Čo sú tvoje srdcové myšlienky o nej?“ Inšpirujme svoje vlastné prežívanie poslušnosti odpoveďami ľudí, ktorí sú takí odlišní, a predsa ich spája jedno: láska ku Kristovi.

Na obrázku môže byť 2 ľudia

Sestra Mária: „Keď sa dnes zamyslím nad slovom poslušnosť, prichádzajú mi na myseľ slová „BYŤ V POKORE a VERIŤ BOHU“.

BYŤ V POKORE pred tým, koho miluješ a komu dôveruješ. Ako Ježiš bol podriadený vôli Otca, lebo vedel, že je ním milovaný a môže mu úplne dôverovať. 

a VERIŤ BOHU, že On sa dokonale stará a jeho plán je nad moje pochopenie a myšlienky; s ním všetko dobre dopadne; to, čo mi dnes nedáva zmysel, bude zajtra pre mňa zdrojom úžasu a vďačnosti.“

Dekan-farár Peter: „Poslušnosť pre mňa znamená, že hľadám Božiu vôľu v rozhodnutí a usmernení nadriadených. Zvlášť vtedy je to výzvou, keď ľudsky ťažko viem prijať vzniknutú situáciu. V tomto zmysle ma poslušnosť učí zrieknuť sa mojej vôle a mojich predstáv a väčšej dôvere Bohu, ako i jeho prozreteľnosti v mojom živote.“

Feri: „Poslušnosť je ovocím dôvery a dôvera je ovocím skúsenosti. Znamená počúvať Boží hlas a ísť tam, kam ma pošle, aj keď idem práve iným smerom.“

Majka: „Hneď po vernosti je základom vzťahu s Pánom. Keď v poslušnosti vykročím, kam ma Boh vedie, silnie moja viera i odvaha.“

Daniela: „Pre mňa poslušnosť znamená predovšetkým tú voči Bohu, On je môj maják, On je moje záchranné koleso, Jemu sa snažím načúvať a podriadiť svoje konanie. Vstupom do manželstva som sa zaviazala poslúchať aj svojho manžela . Nie vždy som to však takto vnímala. Keď mi raz kňaz na spovedi povedal, že mám slúžiť manželovi a poslúchať ho, neskutočne sa ma tieto slová dotkli, dokonca ma až pobúrili. Bola som pyšnou manželkou, chcela som si presadiť vlastné názory, o ktorých som bola presvedčená, že sú tie správne.  Ale manželstvo nie je o tom, byť víťazom, to ťa nespraví šťastným. Túžila som, aby môjmu manželovi bolo pri mne dobre a začala som mu prejavovať viacej lásky a úcty. Stala som sa vnímavou na to, že Boh odo mňa chcel väčšiu odovzdanosť a dôveru, že mám odhodiť svoje ego, svoju pýchu a poslúchať svojho manžela. A ja keď cítim, že môj Edko ma miluje a prejaví mi to aj činmi, je omnoho ľahšie poslúchať ho. Keď mi povie slová plné nehy a lásky aj po toľkých rokoch manželstva, cítim, že je do mňa stále zaľúbený.“

Jana: „Slovo poslušnosť sa častokrát vyskytuje v našom slovníku pri malých deťoch. U dospelých osôb toto slovo používam nerada. Častokrát sa snažíme upevniť si svoju autoritu vynucovaním poslušnosti namiesto snahy získať ju prirodzenou cestou. Oceňujem, ak je u človeka poslušnosť prirodzená, nevynútená a jeho správanie pramení z lásky k blížnemu. A takisto chápem aj poslušnosť voči Bohu. Ako niečo prirodzene prameniace z lásky k Bohu, niečo, čo ma nezaťažuje a nerobí mi to problém, lebo to robím rada, zo srdca.“

Simona: „V tomto období zažívam situácie, v ktorých som všetko úplne odovzdala nášmu nebeskému Otcovi. Povedala som si, že chcem počúvať Jeho hlas, pretože ON vie, čo je pre mňa najlepšie. Veď vie o mne úplne všetko. Zázračne ma stvoril a požehnáva ma svojou láskou. A tak chcem v poslušnosti plniť vo svojom živote jeho vôľu a kráčať ako jeho milovaná ovečka po jeho chodníkoch. Poslušnosť pre mňa znamená úplne sa odovzdať jeho bezhraničnej láske.“

Saša: „Poslušnosť je pre mňa pokora. Pokora, ktorú získam jedine, keď odumriem v sebe. A ako odumriem v sebe? Darovaním sa druhým a predovšetkým Kristovi. Slovo, ktoré ma učí poslušnosti je toto: “ Tu som, pošli mňa.“ 

Jedine Jemu patrí môj život a Jeho vôľa je nad tou mojou.

Lebo čo máš, čo si nedostal??“

Matúš: „Je zaujímavé mať príležitosť povedať svoj názor na poslušnosť, lebo práve vlastné názory môžu byť pri tejto téme najväčšou prekážkou. Podľa mňa je darom, ktorý sa niekedy veľmi ťažko prijíma, ale oslobodzuje nás od toho musieť mať vo všetkom úplne jasno alebo sa pokladať za stred vesmíru. V mnohých zložitých situáciách sa môžeme zveriť do rúk osoby, ktorá je nám autoritou a verím, že náš postoj poslušnosti slúži aj jej na posvätenie. Na druhú stranu vedieť byť poslušný aj v situácií, keď si myslíme, že my vieme najlepšie, nás môže naučiť pokore a dôvere k Bohu, že koná aj cez iných ľudí, ako cez nás. Toto všetko sa teoreticky ľahko povie ale to dôležité je, ako sa zachováme v praxi!“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.