Home » Archives » Za dverami, kde sa riešia zmluvy

Za dverami, kde sa riešia zmluvy

Čo najčastejšie farnosti riešia?

Autor: Mária Kohutiarová

Zatiaľ čo do dverí hovorcu diecézy som vstupovala s istotou známeho prostredia, pred právnym oddelením, navyše na arcidiecéze, som mala riadny rešpekt. Príjemná a usmiata pani Blanka však odpovedala na otázky rovnako ochotne ako pán hovorca.

Pexels.com

Keď sa povie právo, pred očami sa zjavia misky váh a slepá žena. Váhy som v kancelárii nevidela, a určite som nemala ani chvíľu dojem, žeby sa v tejto miestnosti niečo nerobilo tak, ako treba – v súlade s Božím aj cirkevným, aj štátnym poriadkom.

Bola som však zvedavá, čo obnáša práca na právnom oddelení diecézy. Pani Kozinková vysvetľuje, že v prvom rade majú na starosti všetky právne zmluvy, ktoré sa týkajú Trnavskej arcidiecézy aj všetkých jej nadácií a fundácií. A aby toho nebolo málo, pomáhajú všetkým farnostiam pri uzatváraní právnych zmlúv akéhokoľvek typu. Znamená to, že nech sa v diecéze v ktorejkoľvek farnosti robí hocijaký právny úkon, musí prejsť práve cez ruky dám na právnom oddelení. Tu posúdia, či je, alebo nie je výhodná a dobre postavená pre farnosť, aby bola úplne v poriadku. Ak je zmluva v poriadku, farnosť dostane schválenie a môže dôjsť k podpisu. 

Čo najčastejšie farnosti riešia? Nájomné zmluvy na prenájom poľnohospodárskych pozemkov alebo zmluvy na budovy, ak prenajímajú. Potom sú to rôzne zmluvy o dielo pri oprave kostola či fary. Občas sa rieši právnou cestou aj zámena pozemkov medzi obcou a farnosťou kvôli cintorínom či chodníkom. Alebo príde žiadosť bežného občana, ktorý si chce od farnosti kúpiť pozemok – aj toto musí pripraviť právne oddelenie diecézy.

Aj diecéza však má svoj majetok – teda na právnom oddelení je aj starostlivosť o všetky nájomné zmluvy na poľnohospodársku pôdu, ako aj na všetky budovy, ktoré diecéza vlastní. Rovnako to platí aj o lesných pozemkoch, ktoré boli medzičasom vrátené, alebo ak ide o vysporiadané pozemky, ak už patrí budova alebo dom nejakej fyzickej osobe.

Nuda v tejto kancelárii je zrejme neznámy pojem, keďže len farností a s nimi súvisiacich zmlúv je dvesto. „Navyše sa zmluvy uzatvárajú na päť rokov, čiže po nich to je náročný rok, keďže sa potom zmluvy obnovujú.“ Snažia sa však pripraviť si obnovenie zmlúv priebežne. Napriek tomu žiadosti chodia stále, takže na stole býva pravidelne hromada ďalšej práce.

Majú zamestnanci právneho oddelenia rešpekt mimo arcibiskupskej kúrie? Pani Blaka sa znovu usmeje: „To závisí od toho, či ich žiadosti vyhovieme, alebo nie.“ No samozrejme, stretávajú sa s kadečím, ale dôležité pre nich podľa pani Blanky je podpora pána riaditeľa Arcibiskupského úradu. 

Hoci sa o právnikoch hovorí, že sa ťahajú donekonečna o svoju pozíciu, tu to tak nie je: tlak právnych bojov sa nedá na diecéze pociťovať. Klientom, ktorého zastupujú z pozície právneho oddelenia, je diecéza a aj pani Blanka robí ako advokátka len to, na čo ma klient splnomocní, o čom rozhodne sám. „Takto sú nastavené pravidlá a ja už len vydám rozhodnutie k žiadosti alebo právnej situácii.“ Aj tu rozhoduje otec arcibiskup v spolupráci s ekonomickou radou – čiže každá žiadosť či návrh zmluvy prejde najprv od právneho oddelenia k nemu a potom zas späť s výsledkom, ktorý oni po právnej stránke spracujú a pošlú žiadateľovi. Vždy to trvá nejaký čas a ak volajú ľudia, ktorí si chcú napríklad prenajať alebo kúpiť pozemok od diecézy, často sú prekvapení tým, že to trvá dlho. A to napriek tomu, že v telefóne počuť: „Chceli by sme tam už od pondelka začať robiť…“

Asi každý pozná pojem „právne ťahanice“ – zažívajú také aj na diecéze? Aj tie sú, hovorí pani Blanka – so slovenským pozemkovým fondom, so štátnymi lesmi, ak ide o vydania pozemkov alebo nehnuteľností. Ide však predovšetkým o reštitúcie, ktoré sa už ťahajú roky. Ale tie sú prioritne riešené osobitnou advokátskou kanceláriou.

A ako berú pani Blanku a jej kolegyňu ako právne zástupkyne Arcibiskupského úradu kolegovia z právnickej brandže? „Nestretla som sa s nejakou negatívnou reakciou, väčšinou sa to skončí pri hláške – keď budeme niečo potrebovať, tak sa ti ohlásime.“ Určite sa nestalo, že sa kvôli svojmu zamestnaniu na diecéze prestala rozprávať so svojimi pôvodnými známymi a kolegami – no medzi nimi je to profesionálna úroveň komunikácie.

Pani Blanka má za sebou skúsenosť aj v „profánnom“ zamestnaní. Je to na diecéze v atmosfére práva rovnaké? Trošku sme ju otázkou zaskočili – ale napokon zvážila: „Tu je prostredie také pokojnejšie, je to iné zázemie oproti tomu pravému advokátskemu svetu tam vonku.“ Tu všetci chápu, že sa právne veci neriešia zo dňa na deň, aj keď aj tu sa stane, že treba veci vyriešiť v priebehu jedného-dvoch dní. Rozhodne je tu však lepší slovník ako v iných mužských kolektívoch.

Takže: ďalší človek z kúrie, ktorý nemá dôvod meniť miesto práce!

Fotografie: Michal Koricina/Pexels.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.