Autor: rehoľná sestra Lujza Zuzana Kukučková
Zákonník sa zameral na hľadanie človeka, ktorý je hoden jeho lásky. Lásku k Bohu považoval za niečo, čo je jasné, čo vlastne praktizuje. Lenže láska k Bohu otvára srdce aj pre ľudí. Ak mám problém milovať ľudí, možno sa musím zamyslieť aj nad tým, ako je to s mojou láskou k Bohu. Kto je pre mňa Boh? Je to naozaj niekto živý? Niekto, kto sa v živote vyzná a môže ma učiť, ako žiť hodnotne a opravdivo? Je to niekto, kto ma miluje?
Môj Boh, ktorý sám je láska, miluje ma, tiež chce, aby som aj ja milovala. Aby som milovala každého človeka, ktorého stretnem práve dnes. Stretnúť ČLOVEKA. Nie je to len „chodiaci strom“. Je to živá bytosť, ba dokonca „môj brat“.
Keď sa pozriem na Ježiša, on sa stal bratom každému, kto potreboval pomoc.
Pán Ježiš odpovedá na otázku o láske k blížnemu praktickým príbehom z prostredia života ľudí, s ktorými hovoril. Všetci rozumeli, akými ťažkosťami mohol prechádzať človek, ktorý bol na ceste a prepadli ho zbojníci. Všetci chápali, aké spravodlivé výhovorky mohol mať kňaz alebo levita, ktorí sa nezastavili pri doráňanom človeku. Všetci vedeli, aký negatívny bol vzťah medzi vtedajšími Židmi a Samaritánmi. Ale všetci aj cítili, ako veľkodušne konal cudzinec, ktorý sa zastavil a pomohol, hoci navonok nezískal nič, skôr naopak.
Je potešujúce vidieť, že aj dnes sú ľudia, ktorí sa dokážu nasadiť a pomáhať, vidiac ľudské nešťastie. Aj dnešná doba má svojich hrdinov, ktorí vedia vynaložiť svoj čas a prostriedky. A mnohí to robia nezištne, nie preto, aby ich druhí chválili, aby si ich všimli alebo ocenili. Odmenou je dobrý pocit, že pomohli ČLOVEKU. A tí, čo hľadajú Boha, to možno robia aj preto, že cítia, že je to On, kto im týchto nešťastných poslal do cesty, aby sa ich ujali.
Občas sa každý z nás ocitne v úlohe toho „polomŕtveho“ a čakáme na svojho „samaritána“. Nemusia to byť práve zbojníci, čo nás temer pripravili o život. Bežný deň prináša rôzne rany a my potrebujeme milosrdného Samaritána, ktorý dokáže vypočuť, poradiť, podať pomocnú ruku. Túžime, aby prišiel.
Ale rovnako ako ja, potrebuje ho aj ten druhý, kto žije vedľa mňa. A tak si môžeme navzájom byť „samaritánmi“. Raz ja tebe a potom zas ty mne.
Kardinál Leo Suenens hovorí, že „zdroj šťastia, ktoré máme rozdávať, nosíme v sebe. Ako učeníci Ježišovi máme všetci príkaz vyžarovať svetlo a šíriť radosť a teplo“.
Ježišu, milosrdný Samaritán, otvor moje oči pre môjho blížneho. Otvor pre neho moje srdce. A daj mi odvahu podať pomocnú ruku.
sr. Lujza, premonštrátka
