Autor: Samuel Polák
Lukáš, ktorý vo svojich evanjeliách ukazuje Ježišovu lásku a milosrdenstvo, nám opäť prináša pohľad na to, ako nám Boh zjavuje svoju lásku. V podobenstve si môžeme všimnúť niekoľko častí:
Prvou je vystúpenie znalca zákona. Síce vystúpil, aby pokúšal a skúšal Ježiša, no nakoniec je on sám skúšaný. Všimnime si jeho odpoveď. Možno by sme čakali pri ňom niektorú z odpovedí, v ktorej by seba vyvyšoval. Ale jeho odpoveď je najlepšia, akú mohol dať, a povedal najväčšie prikázanie, ktoré sa týka lásky. Za túto odpoveď ho aj Ježiš pochválil a znalec zákona mohol zakúsiť Kristovu lásku a prijatie.
Ďalšou časťou je druhá otázka znalca: „A kto je môj blížny?“ Touto otázkou sa chcel ospravedlniť. Táto časť je veľmi pekná. Vyjadruje človeka, ktorý má nasmerované srdce správnym smerom, no nie ešte dostatočne. Potrebuje ešte rady do života, aby jeho vnútorné nastavenie bolo úplne zakorenené v pravde. Znalec zákona je príkladom človeka, ktorého srdce je otvorené Bohu, no ešte nepozná dostatočne Božiu lásku a nevie ju žiť naplno. Potrebuje sa teda ešte rozprávať s druhými o svojom živote. Tak skúma svoj život a jeho smerovanie, či má správne nastavený smer a žije život v láske, ktorá sa darúva a prijíma druhého človeka.
V nadväznosti na druhú časť nasleduje tretia, kde Ježiš hovorí príbeh o milosrdnom Samaritánovi. Ježiš nás vždy učí, aby naše srdce bolo milosrdné, a teda ponúkalo lásku blížnemu. Prvé dve postavy, kňaz a levita, odzrkadľujú vnímanie Židov. Na veci pozerali cez pravidlá, no ich srdcia boli tvrdé. Je možné, že kňaz aj levita išli konať nejakú obetu do chrámu. Preto sa nemohli poškvrniť. Čo je opäť iba plnenie zákona bez vloženia srdca do nášho konania.
Aby Ježiš najlepšie vysvetlil, čo znamená milosrdenstvo a kto je môj blížny, vyberá si Samaritána. Židia sa nemali radi so Samaritánmi. No Ježiš príkladom Samaritána hovorí, že každý človek je náš blížny. Nezáleží na jeho pôvode, rase, názore.
Samotný Samaritán predstavuje Ježiša, ktorý k nám prichádza vždy s láskou . „Jeho milosrdenstvo je večné.“ Zbitý človek predstavuje človeka, ktorý trpí následkami hriechu. A Ježiš mu prichádza na pomoc, aby ho uzdravil. Ešte aj hostinskému povie, že ak by to stálo viac, doplatí, čo treba. Tak ako dorovnal náš dlh na kríži.
Stretnutie Ježiša so znalcom zákona sa končí pozvaním k láske. Po tom, ako nám Ježiš vysvetlil, ako máme lásku a milosrdenstvo preukazovať, nás pozýva k tomu, aby sme ho uskutočňovali. „Choď a rob aj ty podobne.“ Nech nám tieto slová ostávajú v srdci nielen pri prečítaní tohto evanjelia, ale každodenne, keď stretneme niekoho. Každý človek je náš blížny.
Foto: pexels.com
