Autor: Juraj Švec
Je dobré, keď poznáme svojich patrónov. Môžeme si od nich brať vzor, nasledovať ich či prosiť o pomoc a orodovanie. Modlíš sa aj ty, drahý miništrant, k patrónovi miništrantov? Poznáš ho vôbec?
V predchádzajúcom mesiaci sme si spomenuli základné informácie o svätom Tarzíciovi, patrónovi miništrantov. Veríme, že povzbudil mnohých služobníkov pri oltári horlivejšie slúžiť pri svätých omšiach a milovať Ježiša v Eucharistii. Dnes si dokončíme príbeh, ktorý bol prejavením tejto jeho lásky až po najvyšší stupeň – obetu vlastného života.
Svätý Tarzícius, ochranca Eucharistie
Spomeňme si, ako sa Tarzícius odvážne podujal na úlohu zaniesť Eucharistiu kresťanom v čase veľkého prenasledovania za panovania cisára Valeriána. Podľa niektorých zdrojov to bola žiadosť samotného pápeža Sixta II., ktorý chcel posilniť kresťanov pred hodením divej zveri. Nebolo však možné, aby k nim prišiel pápež alebo nejaký kňaz so sviatostným Ježišom. Tarzícius sa preto prihlásil a tvrdil, že jeho mladý vek bude „najlepšou skrýšou“ pre Eucharistiu, pretože by ho nikto nepodozrieval, že nesie tento poklad Cirkvi. So slovami „radšej zomriem, než by som ich mal vydať“ (ich = sväté tajomstvá, inými slovami Eucharistiu) skryl Pána Ježiša v náprsnom vrecku a vykročil.
Konflikt z lásky ku Kristovi
Keď čítame o svätých mučeníkoch, zistíme, že to neboli žiadni fanatici. Neraz sa ukrývali, utekali z miest, kde hrozilo prenasledovanie a smrť. Avšak keď už prišlo ku konkrétnej konfrontácii a nemali na výber, jednoznačne sa rozhodli vyznať vieru v Krista, aj keď to malo znamenať ohrozenie života. Podobne to bolo aj so svätým Tarzíciom. Nechajme však hovoriť emeritného pápeža Benedikta XVI.: „Počas cesty stretol na ulici niekoľko priateľov, ktorí sa chceli k nemu pridať. Keď to odmietol, pretože to boli pohanskí chlapci, začali naňho naliehať a byť podozrievaví; všimli si, že čosi zviera na hrudi a snaží sa to chrániť. Chceli mu to vytrhnúť, ale nedalo sa. Začali ho teda biť a bili ho ešte viac, keď sa dozvedeli, že je kresťan; kopali doňho, hádzali kamene, ale on neustúpil.“ Vidíme, že Tarzícius nielenže nevyvolal konflikt, ale snažil sa ho upokojiť, len aby uchránil Eucharistiu. Napokon sa mu to aj podarilo, no zaplatil tú najvyššiu cenu.
Láska až po smrť
Ako to všetko dopadlo, opisuje ďalej Benedikt XVI.: „Dobitého na smrť ho našiel v poslednej chvíli jeden vojak – volal sa Quadratus –, ktorý sa tiež tajne stal kresťanom. Ten ho zaniesol ku kňazovi. Kým tam prišli, chlapec už nežil, ale na hrudi zvieral kúsok plátna, v ktorom bola zabalená Eucharistia. Pochovali ho v katakombách svätého Kalixta. Pápež Damaz dal urobiť nápis na hrob svätého Tarzícia, podľa ktorého zomrel v roku 257.“ Podľa rímskeho martyrológia, ktoré datuje udalosť na 15. augusta, pri chlapcovi Eucharistiu nenašli (ani v rukách, ani v šatách), „premenená hostia, ktorú Tarzícius chránil za cenu vlastného života, sa stala jeho vlastným telom, čím vytvorila spolu s ním nepoškvrnenú hostiu obetovanú Bohu“.
Vzor svätého Tarzícia
Aj svätý Tarzícius svojím príkladom dosvedčuje, že Eucharistia je najväčším darom Ježiša Krista, ktorý daroval Cirkvi. Preto aj Benedikt XVI. počas generálnej audiencie pri spomenutí príkladu tohto svätého akolytu povzbudil miništrantov celého sveta slúžiť so všetkou ochotou Ježišovi prítomnému v Eucharistii. Táto služba totiž pomáha rásť v skutočnom a hlbokom priateľstve s ním: „Chráňte si starostlivo toto priateľstvo vo svojich srdciach, ako to robil aj svätý Tarzícius, ochotní pracovať, bojovať a dať život za to, aby sa Ježiš dostal ku všetkým ľuďom. Snažte sa aj vy povedať svojim priateľom o dare tohto priateľstva, s radosťou, odvahou a bez strachu – nech počujú, že poznáte toto Tajomstvo, že je pravdivé a že ho máte radi celým srdcom!“
Pápež túži, aby si každý miništrant uvedomoval vznešenosť svojho poslania a významnosť toho, že môže byť prítomný pri diele Božej lásky, ktorá sa neustále túži darovať všetkým ľuďom; byť prítomný pri tajomstve premenenia chleba a vína na Kristovo telo a krv. Preto „neprichádzajte do kostola s povrchnosťou, ale vždy sa vnútorne pripravte na slávenie svätej omše. Keď pomáhate svojim kňazom v oltárnej službe, prispievate k tomu, aby nám Ježiš bol stále bližšie, aby ľudia mohli čoraz lepšie cítiť a uvedomovať si, že on je tu s nami. Pomáhate, aby sa on mohol stať prítomným vo svete, v každodennom živote, v Cirkvi a na každom mieste. Drahí priatelia! Vy dávate Ježišovi svoje ruky, svoje myšlienky, svoj čas. On sa vám určite odmení, daruje vám pravú radosť a ukáže vám, kde nájsť úplné šťastie“.
Preto, drahí miništranti, podľa vzoru Tarzícia buďte verní každodennej službe, hoc aj v malých veciach, nech je váš život svedectvom Božej nekonečnej lásky.
Foto: pinterest.com
