Autor: Juraj Švec
Drahí Boží ministri, teraz si povieme niečo viac o histórii miništrovania. Kde sa to celé začalo? Kto bol prvý miništrant? Aj na tieto otázky nájdeš odpovede v tomto texte!
Začiatky miništrovania
Keby sme chceli ísť k samotným koreňom miništrovania, musíme siahnuť po Svätom písme. Určite poznáme známu udalosť z Evanjelia podľa sv. Jána, keď Pán Ježiš pri Poslednej večeri umýva svojim milovaným apoštolom nohy. Boh a Pán celého sveta sa skláňa k hriešnym, slabým ľuďom a slúži im. V evanjeliu čítame: „Keď im umyl nohy a obliekol si odev, znova si sadol k stolu a povedal im: ‚Chápete, čo som vám urobil?‘“ Čo by sme na to odpovedali? Úprimne, Pane, nechápeme… Svet nás skôr pozýva byť mocní, silní, a ty nám ukazuješ, že si prišiel ako služobník? Pán Ježiš pokračuje: „Vy ma oslovujete: »Učiteľ« a: »Pane« a dobre hovoríte, lebo to som. Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám“ (Jn 13, 12 – 15). A v Evanjeliu podľa Lukáša Ježiš vyhlásil: „Veď kto je väčší? Ten, čo sedí za stolom, či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí za stolom? A ja som medzi vami ako ten, čo obsluhuje“ (Lk 22, 27). Na to by sme hádam mohli povedať, že síce stále nechápeme, ale tešíme sa z toho. Máme veľkú radosť, že Boh je taký plný lásky, že sa rozhodol pomáhať nám, ba dokonca nám slúžiť. A presne k tomu je povolaný aj každý miništrant. Odpovedať na toto Ježišovo gesto svojou vlastnou službou. Každá svätá omša je sprítomnením Poslednej večere, Ježišovej vykupiteľskej smrti na kríži a zmŕtvychvstania. A miništrant môže byť blízko pri Pánovom oltári a tak sa pripodobniť Ježišovi, že bude slúžiť ako on. No nie je to silné? Ja ako miništrant môžem byť ako Ježiš!
Prvý miništrant
Keby sme chceli vo Svätom písme nájsť predchodcu miništranta, určite by ním mohol byť chlapec, ktorý priniesol Pánovi Ježišovi päť chlebov a dve ryby. Tie následne Ježiš rozmnožil a pomocou apoštolov rozdal veľkému zástupu ľudí, ktorý ho prišiel počúvať. Akú veľkú vieru musel mať tento chlapec a ako veľmi musel milovať Ježiša, keď mu dal jediné jedlo, čo so sebou mal, a hrozilo, že zostane hladný! Boli tam tisícky ľudí! Viete si to predstaviť? A on dá s pevnou vierou Ježišovi pár chlebíkov a dve rybky… Nebál sa totiž, že by ho Ježiš sklamal. Veril celým srdcom, že je dobrý a múdry. A Ježiš jeho dôveru a lásku nesklamal. Presne tak je to aj s nami, miništrantmi. Keď obetujeme svoj čas a svoje schopnosti Ježišovi pri oltári, môže vďaka našej viere vykonať aj zázraky. Nikdy neľutuj, že venuješ svoj čas účasti na svätej omši alebo pobožnosti. Ježiš ti to vráti stonásobne! Bezpochyby sa aj ten chlapec najedol viac dosýta, ako keby si tie ryby a chlieb nechal pre seba.
Rozvoj úradu miništranta
Spočiatku však túto úlohu nezastávali chlapci, ale dospelí muži. V prvých storočiach nebolo vždy bezpečné sláviť svätú omšu a neraz sa to robilo tajne (najmä počas prenasledovania). Vtedy najmä muži pripravovali všetko potrebné na správnu organizáciu modlitieb. Predsa sa však neraz ukázali aj statoční chlapci a dospievajúci mladí muži, ktorí z celého srdca milovali Pána Boha a chceli mu bez výhrad slúžiť. Nemali ešte presne sformulované predpisy, ako sa majú správať. Hlavnou myšlienkou bola služba. Niektoré ich funkcie boli veľmi zaujímavé. Preberali dary, ktoré veriaci nosili na obetný stôl a ktoré sa po svätej omši zjedli na spoločnej hostine. Iní zase boli poverení strážením vchodových dverí, aby medzi veriacich neprenikli nepriatelia… Jednoducho: služba plná dobrodružstva. Tak tomu bolo aj v ďalších storočiach, pričom po Tridentskom koncile (1545 – 1563), keď v Cirkvi nastala veľká reforma liturgie a vniesol sa po období nejednoty v slúžení omše väčší poriadok, úlohu slúženia počas nej prevzali najmä bohoslovci. Až Druhý vatikánsky koncil zveril starostlivosť o službu a obohatenie Eucharistie a tiež iných pobožností miništrantom, lektorom, komentátorom a iným z radu laikov.
Fotografie: pinterest.com
